I do recommend..

Len tak,

ako keby som ťa stretol náhodou,

ako keby som ťa stretol na ulici v prudkom daždi,

ako keby som ťa mohol odviesť loďou,

len tak mimochodom

poviem: »Mám ťa rád!«

Povieš: »Ach! Ako každý!«

Také pokorenie!

Možno by to bolo práve v auguste.

Zahanbený až po korene

stromov,

krútil by som kľúčom na prste,

povedal by som ti: »Poďme domov!«

Len tak,

ako náhodou.

A mimochodom.

Bolo by to asi v stredu, o pol štvrtej pred obchodom,

pri vedľajšom vchode,

kde sa predávajú spomienkové predmety

a vzducholode.

Zašepkala by si:

»Ale? A kam?«

Spýtal by som sa ťa: »Čo je ti?

Preboha, vrav, tak čo je ti?

»Ach, nič,« odvetila by si,

»iba, že si to povedal tak náhle

a mimochodom…«

Kde si?

Stále sa desím,

že ťa stretnem v noci,

v letnej horúčave,

keď mŕtva luna stojí za oknom

jak hypnotizovaný spáč

a keď sa ľakám,

že ma už zasa tuší

plač.

Keď pijem čaj

a meliem kávu,

keď sa bojím,

aj keď si kabát obliekam,

ustavične mám v hlave

to tvoje: »A kam?«

Ktoviekam!

Niekam, kde by som ti bol blízko

ako stromu strom,

kde by som sa ti prezradil,

ako prezrádza sa voda vode,

len tak,

ako náhodou.

Ako keď prší.